Muzeum – Orawski Park Etnograficzny w Zubrzycy Górnej

partner muzeum orawski park zubrzyca gorna

Múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej je kultúrnou inštitúciou Malopoľského vojvodstva. Táto inštitúcia má skúsenosti spojené s translokáciou, konzerváciou, obnovou a rekonštrukciou historických objektov, ktoré majú neoceniteľnou hodnotu pre región (realizovaných aj z európskych fondov). Skanzen V Zubrzyci spracováva a sprístupňuje stále a dočasné expozície, vykonáva výskumnú a vydavateľskú činnosť (vydáva vlastné periodikum – „Rocznik Orawski” a tematické publikácie). Organizuje vedecké konferencie zamerané na rôzne témy spojené s kultúrnym dedičstvom regiónu Orava. Múzeum má bohaté skúsenosti súvisiace s tvorbou koncepcie a realizáciou náučných chodníkov venovaných tradičnému staviteľstvu a vybaveniu interiérov, ľudovému priemyslu a remeslu, zamestnaniam oravského obyvateľstva a mnohými kultúrnymi podujatiami spojenými s vzdelávacími workshopmi. V rámci spolupráce s rôznymi poľskými a slovenskými inštitúciami propaguje kultúrne dedičstvo pohraničia prostredníctvom vypracovávania vedeckej, fotografickej dokumentácie alebo značenia a informácií a aj infraštruktúry.

Múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej je partnerom projektu „Otvorené múzeá – rozšírenie programových možností kultúrnych inštitúcií v poľsko-slovenskom pohraničí”

Obdobie realizácie projektu:
2018-2021

Hodnota projektu:
Celková hodnota projektu 3 176 919,31 EUR
Z tohto hodnota úlohy realizované Múzeom – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej) 73 714,27 EUR

Úroveň spolufinancovania Európskou úniou:
85% oprávnených výdavkov
Príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Aktivity realizované v rámci projektu:
1. Príprava novej expozície v Chalupe Dziubka – úvod prehliadky.
2. Vytvorenie trasy určenej pre individuálnu prehliadku skanzenu.
3. Vytvorenie nového prírodovedného chodníka – koncepcia a značenie.

Príprava novej expozície v Chalupe Dziubka – úvod prehliadky.
V rámci aktivít sú naplánované: zhotovenie osvetlenia výstavy, čiastočne prispôsobenie objektu potrebám osôb s postihnutím, vytvorenie expozície – tabule s opismi a tyflografikami, fotografie, vybavenie izby, ktorá bude využívaná ako multimediálna sála (AV zariadenie + plátno a stoličky), výroba náučného filmu s audiokomentárom (v poľskej a slovenskej jazykovej verzii) s výkladom v posunkovej reči a titulkami.

Vytvorenie trasy určenej pre individuálnu prehliadku skanzenu, t. j.:
– tabúľ s opismi a tyflografikami, sprievodcu pre osoby so špeciálnymi potrebami,
– tvorba expozície: senzorické exponáty, tabule s opismi a tyflografikami, fotografie,
– zhotovenie prvkov drobnej architektúry (lavičky).

Vytvorenie nového prírodovedného chodníka – koncepcia a značenie.
Bolo osadené značenie prírodovedného chodníka v podobe kameňov s číslami. Značenia sú zhotovené z balvanov magurského pieskovca s ručne vyrytými číslami, ktoré perfektne zapadajú do scenérie skanzenu a zároveň spĺňajú dôležité požiadavky prístupnosti.

Prírodovedný náučný chodník sa skladá z 25 zastávok a viac ako 60 rastlinných druhov: kvetov, kríkov a stromov, ktoré rastú v areáli múzea a zároveň v celom regióne. Sú opísané veľmi zrozumiteľným jazykom a súčasne návštevníkom ponúkajú množstvo informácií.

Prezentovaný náučný chodník v sebe zahŕňa štyri náučné varianty, ktoré v závislosti od ročného obdobia poskytnú informácie o odlišných druhoch rastlín. V podstate sa nejedná o jeden, ale o štyri chodníky, ktoré v závislosti od ročného obdobia umožňujú získať informácie o rôznych druhoch rastlinstva.

Prehliadku chodníka umožňujú: aplikácia pre mobilné zariadenia, ktorú momentálne pripravujeme a sprievodca chodníkom (propagačný materiál). Okrem toho sú pre rodiny s deťmi a najmenších návštevníkov naplánované aktivity umožňujúce spoznať flóru skanzenu vo forme terénnych hier, tzv. questov, ktoré sú pripravené v jarnej, letnej, jesennej a zimnej verzii.

Predmetné inovatívne riešenia, ktoré nadmerne nezasahujú do konceptu etnografického parku sú výsledkom spolupráce pracovníkov múzea s expertkou z Babohorského národného parku – pani Katarzynou Fujak. Zmienená spolupráca sa uskutočnila v rámci projektu „Otvorené múzeá”.

Začiatky prvého múzea v prírode v povojnovom Poľsku siahajú do ďalekej minulosti až do 30. rokov 20. storočia. V tejto dobe dôstojní potomkovia šoltýšsko-šľachtickej rodiny Moniakovcov odovzdali Štátnej pokladnici zvyšnú časť majetku, ktorý po stáročia dedili. Bola to Joanna z Łaciaków Wilczkowa a jej brat, natrvalo žijúci v Budapešti, Aleksander Łaciak (alebo aj Sándor Lattyak). Práve ich starobylá šľachtická usadlosť obklopená potokmi, nepravidelne usporiadaná, so siluetou Babej hory v pozadí, pôsobila mimoriadnym dojmom na každého návštevníka.

Po smrti Joanny Wilczkowej v roku 1951, poslednej z rodiny, ktorá žila v starodávnom rodovom sídle vďaka právu doživotného užívania, bola zničená kúria spolu so súborom hospodárskych budov obnovená aj vďaka snahám pamiatkarky – dr. Hanny Pieńkowskej. Takto sa zrodila myšlienka založenia miestneho skanzenu, ktorý bude zhromažďovať a chrániť dedičstvo oravskej kultúry a histórie. V priebehu času, vďaka odhodlaniu mnohých ľudí, a predovšetkým dr. Wandy Jostowej, sa podarilo zrekonštruovať oravskú dedinu s jej zástavbou, drobnou architektúrou, dielňami a závodmi vidieckej výroby aj sakrálnymi stavbami a verejnými budovami, ktorá sa stále rozvíja a rozširuje o nové prvky.

Múzeum – Oravský etnografický park sa v súčasnosti neustále rozvíja a zároveň prezentuje tradičnú materiálnu, sociálnu a duchovú kultúru poľského obyvateľstva Oravy. Na takmer 12 hektároch sa nachádza viac ako 60 objektov. Sedliacke usadlosti zachytávajú životné podmienky obyvateľstva od tých najchudobnejších až po bohatých gazdov, ich každodenný život poznamenaný ťažkou prácou aj sviatočný čas naplnený radosťou a nádejou. Oba bohaté na rôzne úkony – obrady, zvyky a obyčaje, ktoré mali zaistiť úspešný život. Vyhne, olejáreň, mlynopíla, valcha alebo farbiareň s mangľom prezentujú nielen technológiu výroby a náročnú prácu remeselníkov, ale aj schopnosť ľudí, ktorí vedeli bez poškodzovania životného prostredia zapojiť sily prírody do výrobných procesov. Všetko to spolu s drobnou architektúrou a okolitou prírodou tvorí neopakovateľnú atmosféru putovania časom do sveta našich predkov.

Okrem stálych expozícií organizuje skanzen aj dočasné výstavy s rozmanitou tematikou a rôzne podujatia, stretnutia a semináre. Najdôležitejším z nich je Slávnosť čučoriedky – najväčšie cyklické podujatie pod holým nebom, ktoré sa tradične koná v skanzene poslednú júlovú nedeľu. Hlavnou kostrou programu sú vystúpenia regionálnych a ľudových súborov, ukážky dávnych činností a remesiel, regionálnych produktov z poľskej a slovenskej Oravy a regionálnych tancov a hudby. Slávnosť čučoriedky sprevádzajú veľtrhy ľudového umenia, súťaže, ochutnávka regionálnych jedál a mnohé iné atrakcie pre deti a dospelých. Zároveň sa snažíme, aby to nebolo obyčajné podujatie pod holým nebom, propagujeme tradičnú ručnú umeleckú výrobu a autentickosť – to, čo je v ľudovej kultúre najkrajšie.

Neoddeliteľnou súčasťou činnosti múzea sú aj náučné aktivity a ich bohatý výber láka rady turistov z celého Malopoľska a často aj zo vzdialenejších kútov krajiny.

Z tohto dôvodu plní súčasný skanzen, tak isto ako v minulosti samotná šľachtická kúria, úlohu kultúrneho strediska poľskej Oravy. Jeho vedecká, vzdelávacia a kultúrnotvorná činnosť chráni a popularizuje dedičstvo regiónu. Múzeum je predsa živé predovšetkým vtedy, keď má divákov – prijímateľov kultúry a ľudí, ktorí budú chcieť a vedieť túto kultúru sprístupniť so všetkými svojimi poznatkami a nadšením.