Muzeum – Orawski Park Etnograficzny w Zubrzycy Górnej

partner muzeum orawski park zubrzyca gorna

Múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej realizuje projekt
s názvom „Otvorené múzeá – rozšírenie programových možností kultúrnych inštitúcií v poľsko-slovenskom pohraničí“ spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci PROGRAMU CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE INTERREG V-A POĽSKO – SLOVENSKO 2014-2020, 1. prioritná os Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia.
Názov  projektu:
Otvorené múzeá – rozšírenie programových možností kultúrnych inštitúcií v poľsko-slovenskom pohraničí
Partneri projektu:
Vedúci partner – žiadateľ
Múzeum kaštiele Karwacjanovcov a Gładyszovcov v Gorliciach http://www.muzeum.gorlice.pl
(P 1) Obvodné múzeum v Nowom Sączi http://muzeum.sacz.pl/
(P 2) Múzeum – Nadwiślańsky etnografický park vo Wygiełzowe a zámok Lipowiec http://mnpe.pl/
(P 3) Mestský dom kultúry v Czechowiciach-Dziedziciach http://mdk.czechowice-dziedzice.pl/
(P 4) Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne https://www.oravskemuzeum.sk/pl/
(P 5) Liptovské múzeum v Ružomberku http://liptovskemuzeum.sk/
(P 6) Múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej http://www.orawa.eu/
(P 7) Tatranské múzeum dra Tytusa Chałubińského v Zakopanom http://muzeumtatrzanskie.pl/
Opis a cieľ projektu:
Hlavným cieľom projektu je spoločná ochrana, posilnenie a rozvoj hmotného a nehmotného prírodného a kultúrneho dedičstva, ako aj efektívne a trvalo udržateľné využitie dedičstva za účelom zvýšenia úrovne atraktivity poľsko-slovenského pohraničia.
Projekt v časti realizovanej Múzeom:
Múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej realizuje v rámci projektu úlohu, ktorá zahŕňa mnohé práce, spočívajúce v modernizácii, rozšírení programových možností, oživení a zatraktívnení ponuky a aj vytvorení priaznivejších podmienok pre vnímanie múzejnej expozície.
Chceme, aby všetky nami realizované zámery boli čo najviac prepojené so sprístupňovaním areálu skanzenu osobám s postihnutím.
Plánujeme, aby si návštevníci mohli v drevenici Alojza Dziubka pred prehliadkou pozrieť film obsahujúci základné informácie o histórii regiónu a činnosti skanzenu (v poľskej, slovenskej a anglickej jazykovej mutácii s audiokomentárom a aj v poľskej posunkovej reči), a tiež oboznámiť sa s nimi v rámci usporiadanej malej výstavy.

Následne budú mať návštevníci, vďaka inštalácii tabúľ a umiestnení kópií exponátov v objektoch určených na spoznávanie hmatom, možnosť samostatne sa oboznámiť s expozíciou. Text na tabuliach bude vo viacerých jazykoch, reliéfne prierezy (tyflografika) uľahčia osobám so zrakovým postihnutím percepciu. Navyše pre slabozraké osoby a seniorov je naplánovaná možnosť požičať si špeciálnu verziu informátora s vhodnou veľkosťou písma a s veľkým kontrastom.
Okrem tohto bude novou kvalitou prírodovedný chodník, ktorý poskytne návštevníkom možnosť oboznámiť sa flórou, ktorá rastie v areáli skanzenu a je typická pre dávne dediny, okolie kúrií a prídomových záhradiek. Tento chodník, podobne ako trasu, ktorá sprevádza stálu expozíciu, bude možné prechádzať pomocou špeciálnej na to určenej aplikácie pre mobilné zariadenia.
Naplánované sú tiež aktivity v prospech oživenia expozície –  zariadenie mobilného kútika pre deti, ktoré poskytnú trochu radosti nielen najmenším, ale krátku cestu do sveta dávnej dediny uľahčia aj starším a budú ju môcť cítiť prakticky všetkými zmyslami.
V rámci projektu sa predpokladá aj tlač brožúr a vzdelávacích materiálov a montáž lavičiek v exteriéri, ktoré umožnia osobám s rôznymi poruchami a seniorom oddych, potrebný v priebehu obhliadky expozície.
Všetky tieto úlohy sú predovšetkým zamerané na uľahčenie a dokonca aj umožnenie spoznávať expozíciu skanzenu osobám s rôznymi druhmi postihnutia, seniorom, rodinám s deťmi. Chceme, aby sa náš skanzen stal zaujímavým, prístupným a živým miestom, ktoré prezentuje kultúrne dedičstvo Oravy a celej podtatranskej oblasti čo najširšiemu kruhu prijímateľov.
Hodnota projektu:
Celková hodnota projektu: 3.176.919,31 €
Z tohto hodnota úlohy realizované Múzeom- 73 714,27 €
Príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja tvorí 85 % oprávnených výdavkov.

Začiatky prvého múzea v prírode v povojnovom Poľsku siahajú do ďalekej minulosti až do 30. rokov 20. storočia. V tejto dobe dôstojní potomkovia šoltýšsko-šľachtickej rodiny Moniakovcov odovzdali Štátnej pokladnici zvyšnú časť majetku, ktorý po stáročia dedili. Bola to Joanna z Łaciaków Wilczkowa a jej brat, natrvalo žijúci v Budapešti, Aleksander Łaciak (alebo aj Sándor Lattyak). Práve ich starobylá šľachtická usadlosť obklopená potokmi, nepravidelne usporiadaná, so siluetou Babej hory v pozadí, pôsobila mimoriadnym dojmom na každého návštevníka.
Po smrti Joanny Wilczkowej v roku 1951, poslednej z rodiny, ktorá žila v starodávnom rodovom sídle vďaka právu doživotného užívania, bola zničená kúria spolu so súborom hospodárskych budov obnovená aj vďaka snahám pamiatkarky – dr. Hanny Pieńkowskej. Takto sa zrodila myšlienka založenia miestneho skanzenu, ktorý bude zhromažďovať a chrániť dedičstvo oravskej kultúry a histórie. V priebehu času, vďaka odhodlaniu mnohých ľudí, a predovšetkým dr. Wandy Jostowej, sa podarilo zrekonštruovať oravskú dedinu s jej zástavbou, drobnou architektúrou, dielňami a závodmi vidieckej výroby aj sakrálnymi stavbami a verejnými budovami, ktorá sa stále rozvíja a rozširuje o nové prvky.
Múzeum – Oravský etnografický park sa v súčasnosti neustále rozvíja a zároveň prezentuje tradičnú materiálnu, sociálnu a duchovú kultúru poľského obyvateľstva Oravy. Na takmer 12 hektároch sa nachádza viac ako 60 objektov. Sedliacke usadlosti zachytávajú životné podmienky obyvateľstva od tých najchudobnejších až po bohatých gazdov, ich každodenný život poznamenaný ťažkou prácou aj sviatočný čas naplnený radosťou a nádejou. Oba bohaté na rôzne úkony – obrady, zvyky a obyčaje, ktoré mali zaistiť úspešný život. Vyhne, olejáreň, mlynopíla, valcha alebo farbiareň s mangľom prezentujú nielen technológiu výroby a náročnú prácu remeselníkov, ale aj schopnosť ľudí, ktorí vedeli bez poškodzovania životného prostredia zapojiť sily prírody do výrobných procesov. Všetko to spolu s drobnou architektúrou a okolitou prírodou tvorí neopakovateľnú atmosféru putovania časom do sveta našich predkov.
Okrem stálych expozícií organizuje skanzen aj dočasné výstavy s rozmanitou tematikou a rôzne podujatia, stretnutia a semináre. Najdôležitejším z nich je Slávnosť čučoriedky – najväčšie cyklické podujatie pod holým nebom, ktoré sa tradične koná v skanzene poslednú júlovú nedeľu. Hlavnou kostrou programu sú vystúpenia regionálnych a ľudových súborov, ukážky dávnych činností a remesiel, regionálnych produktov z poľskej a slovenskej Oravy a regionálnych tancov a hudby. Slávnosť čučoriedky sprevádzajú veľtrhy ľudového umenia, súťaže, ochutnávka regionálnych jedál a mnohé iné atrakcie pre deti a dospelých. Zároveň sa snažíme, aby to nebolo obyčajné podujatie pod holým nebom, propagujeme tradičnú ručnú umeleckú výrobu a autentickosť – to, čo je v ľudovej kultúre najkrajšie.
Neoddeliteľnou súčasťou činnosti múzea sú aj náučné aktivity a ich bohatý výber láka rady turistov z celého Malopoľska a často aj zo vzdialenejších kútov krajiny.
Z tohto dôvodu plní súčasný skanzen, tak isto ako v minulosti samotná šľachtická kúria, úlohu kultúrneho strediska poľskej Oravy. Jeho vedecká, vzdelávacia a kultúrnotvorná činnosť chráni a popularizuje dedičstvo regiónu. Múzeum je predsa živé predovšetkým vtedy, keď má divákov – prijímateľov kultúry a ľudí, ktorí budú chcieť a vedieť túto kultúru sprístupniť so všetkými svojimi poznatkami a nadšením.

Vznikol prírodovedný chodník.

Bolo osadené značenie prírodovedného chodníka v podobe kameňov s číslami. Značenia sú zhotovené z balvanov magurského pieskovca s ručne vyrytými číslami, ktoré perfektne zapadajú do scenérie skanzenu a zároveň spĺňajú dôležité požiadavky prístupnosti.

Prírodovedný náučný chodník sa skladá z 25 zastávok a viac ako 60 rastlinných druhov: kvetov, kríkov a stromov, ktoré rastú v areáli múzea a zároveň v celom regióne. Sú opísané veľmi zrozumiteľným jazykom a súčasne návštevníkom ponúkajú množstvo informácií.

Prezentovaný náučný chodník v sebe zahŕňa štyri náučné varianty, ktoré v závislosti od ročného obdobia poskytnú informácie o odlišných druhoch rastlín. V podstate sa nejedná o jeden, ale o štyri chodníky, ktoré v závislosti od ročného obdobia umožňujú získať informácie o rôznych druhoch rastlinstva.

Prehliadku chodníka umožňujú: aplikácia pre mobilné zariadenia, ktorú momentálne pripravujeme a sprievodca chodníkom (propagačný materiál). Okrem toho sú pre rodiny s deťmi a najmenších návštevníkov naplánované aktivity umožňujúce spoznať flóru skanzenu vo forme terénnych hier, tzv. questov, ktoré sú pripravené v jarnej, letnej, jesennej a zimnej verzii.

Predmetné inovatívne riešenia, ktoré nadmerne nezasahujú do konceptu etnografického parku sú výsledkom spolupráce pracovníkov múzea s expertkou z Babohorského národného parku – pani Katarzynou Fujak. Zmienená spolupráca sa uskutočnila v rámci projektu „Otvorené múzeá”.